Výživné v 27? Áno!

Mnohí si častokrát myslia,  že dosiahnutím 26. roku života automaticky zaniká aj vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Takéto tvrdenie však nemá žiadnu oporu v zákone o rodine, ani iných právnych ustanoveniach. Zánik vyživovacej povinnosti sa viaže výlučne na okamih, keď je dieťa schopné samostatne sa živiť, t.j. že dokáže trvale uspokojovať relevantné životné náklady z vlastných zdrojov.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) upravuje v ustanoveniach § 62 až § 81 vyživovaciu povinnosť a rozsah výživného. Výšku vyživovacej povinnosti každého rodiča je nevyhnutné posúdiť individuálne, a to aj vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine, ktorý hovorí, že obaja rodičia musia prispievať na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Zákon o rodine ďalej hovorí, že  každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a hmotné pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

Od	Do	Číslo opatrenia (zákona)	Výška relevantného životného minima	Výška minimálneho výživného v SKK/€
1. júla 2019	–	183/2019 Z. z.	95,96 €	28,79 €

Mediácia je v tomto prípade veľmi účinná,  nakoľko obe strany  spolu hovoria o možných alternatívach.

Na rozdiel od súdu, ktorý rozhodne autoritatívne,  mediácia je dobrovoľný úkon, kde za pomoci mediátora hľadá spoločné riešenie. Najideálnejším spôsobom je sa dohodnúť s ex-partnerom na výške výživného prostredníctvom mediácie  a následne si dať schváliť túto mediačnú dohodu pred súdom, podaním priloženého formulára:

https://www.justice.gov.sk/Formulare/Stranky/Vyzivne.aspx

Súdne konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí, je oslobodené od poplatkovej povinnosti zo zákona (t. j. nie je potrebné žiadať o oslobodenie od poplatku). Tieto konania sú v zákone taxatívne vymedzené.