Večná téma-susedské spory

„Lepší blízky sused, ako ďaleký priateľ“ alebo „Dobrý sused je najlepšia ohrada“…… a mnohé iné príslovia, ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie. Avšak napríklad podľa štatistiky sa viac ako 13% obyvateľov Slovenska sťažuje na hluk od susedov. Nepochybne je to jedna z hlavných príčin zlých susedských vzťahov, ktoré môžu poriadne strpčovať život. Suseda si nevyberiete, preto je ideálny stav vychádzať s ním. Základom je prijateľná spoločenská komunikácia, v opačnom prípade môže dochádzať ku konfliktom a znížení kvality susedského života.

Čo sú susedské vzťahy?

Susedské vzťahy sú určitým druhom občianskoprávnych vzťahov, v ktorých sa susedia stávajú účastníkmi takýchto vzťahov, pričom tieto vznikajú buď z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými vznik týchto vzťahov spája zákon. Všetci účastníci majú rovnaké postavenie. Právna úprava subjektívnych práv občanov je hlavne garantovaná Ústavou SR, kde je v čl. 46 vyjadrená základná zásada právnej ochrany subjektívnych práv a to zákaz tzv. „odopretia spravodlivosti“. Na čo nadväzuje úprava v Občianskom zákonníku., podľa ktorého každý, koho subjektívne právo bolo ohrozené alebo porušené, má právo žiadať, aby mu oprávnený orgán, v tomto prípade je to súd aby poskytol ochranu.

Je výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nejako obmedzený?

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, pričom v rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne.

Kto má dbať, aby nedochádzalo k  porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov?

Všetky osoby, štátne orgány, a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa možné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým dohodou, k čomu častokrát  slúži mediácia ako vhodný nástroj pre vzájomnú dohodu. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné je týmto orgánom súd.Obce v rámci svojich právomocí zabezpečujú verejný poriadok . Práve mnoho kolízií môže so susedmi prerokovať, uskutočniť pohovor v rámci starostlivosti o verejný poriadok.

Ako chrániť svoje práva sám?

Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide však naozaj len o výnimočné situácie, pričom svojpomocná ochrana sa viaže na naozaj bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah, odvrátenie zásahu priamo ohrozeným účastníkom a primeraný spôsob odvrátenia zásahu.

Najčastejšie tzv. „susedské spory“?

Najčastejšie ide o výkon vlastníckeho práva. Všeobecne sú vlastnícke práva upravené v Občianskom zákonníku, pričom napr. vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom upravuje osobitný zákon. /182/1993 Zb./. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Platí že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažovať iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu, alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.  V prípade ak vlastník veci nerešpektuje uvedené obmedzenia jeho vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní. Vlastníkovi veci, prípadne iným osobám sa však poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Ak ide o zásah, ktorý neprekračuje mieru primeranú pomerom a spoločensky únosné hranice, nie je to neoprávnený zásah v zmysle citovaného ustanovenia. V takýchto prípadoch sa nemožno úspešne dovolať súdnej ochrany.

Čo urobiť ak nad mieru prerastajú  konáre a korene  na pozemok?

Sused, do práva ktorého sa takýmito prevismi zasahuje, je oprávnený odstrániť zo svojej pôdy korene stromov a prerastajúce konáre, nesmie to  urobiť v nevhodnej ročnej dobe a nešetrným spôsobom. Nevhodnosť doby je daná vegetačným obdobím.

Čo ak ruší sused suseda hlukom?

Rušenie hlukom môže byť tiež predmetom nezhôd medzi susedmi. Pri posudzovaní miery primeranej pomerom treba v týchto prípadoch vziať do úvahy okrem miestnych pomerov aj intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorazové, opakované, úmyselné a pod.

Bytové a nebytové priestory?

Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na  riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Preto je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v  dome nerušil a  neohrozoval ostatných vo  výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spolu užívacích práv. Taktiež, vlastník priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu bytového spoločenstva. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v  tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, môže súd na  návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.

Kedy už ide o priestupok?

V rámci občianskoprávnych vzťahov dochádza najčastejšie k nasledovným priestupkom:

Priestupok proti:

• verejnému poriadku ktorého sa dopustí ten,
• kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci,
• poruší nočný kľud, vzbudí verejné pohoršenie,
• znečistí verejné priestranstvo,
• verejne prístupný objekt alebo znečistí verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a  reklamnými oznamami alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva,
• úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení, zakryje alebo premiestni turistickú značku alebo iné orientačné označenie,
• poruší podmienky určené na  ochranu verejného poriadku pri konaní verejných telovýchovných, športových alebo kultúrnych podujatí alebo v  miestach určených na  rekreáciu alebo turistiku,
• poškodí alebo neoprávnene zaberie verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo verejnoprospešné zariadenie,
• nosí na miestach prístupných verejnosti chladné zbrane, najmä dýky, bodáky a  šable, okrem prípadov, keď sú súčasťou rovnošaty, historického alebo národného kroja, výstroja a výzbroje ozbrojených síl, ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov, alebo na  športovú činnosť, výkon práva poľovníctva, rybárskeho práva, povolania alebo zamestnania, ako aj iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností prípadu alebo správania sa osoby usudzovať, že sa  majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím.

Priestupkom proti verejnému poriadku je porušenie aj iných povinností než uvedených, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a  všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takým konaním ohrozí alebo naruší verejný poriadok.

Priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustí ten, kto:

• inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,
• inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred  orgánom obce alebo pred  organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,
• úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na  zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, od iného násilím sám alebo za  pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa  domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,
• napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

Priestupku proti majetku sa  dopustí ten, kto:

• úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, ak škoda nedosahuje výšku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Čo v prípade ak bola spôsobená škoda?

Pokiaľ nedôjde k dohode o náhrade škody, je nutné si škodu uplatniť na príslušnom súde.

Čo robiť v prípade osočovania a urážania?

Možnosti priestupkového konania, je možné domáhať sa aj ochrany osobnosti na príslušnom súde. Osoba má právo na  ochranu svojej osobnosti, najmä života a  zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Každý má právo  domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na  ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa  nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za  ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.