Šikanujú Vás na pracovisku?

Pani Alena mala 26 rokov a bola čerstvá absolventka vysokej školy. Podľa jej slov bol problém si zohnať prácu v jej odvetví tak sa rozhodla, že nebude čakať. Vzala ponuku, ktorá nesúvisela s odborom,  ktorý vyštudovala. Nepovažovala to za veľký problém, podľa jej slov to vnímala skôr ako výzvu, naučiť sa niečo nové. Od prvého dňa ako nastúpila do práce,  cítila  napätú atmosféru v kolektíve. Pani Alena sa začala cítiť veľmi nepríjemne, no čo je horšie, postupne dokonca začalo správanie niektorých kolegov nadobúdať prvky šikany. Zo dňa na deň to bolo horšie a horšia a po roku stupňujúcej sa napätej atmosféry na pracovisku sa rozhodla uvedenú situáciu riešiť mediáciou.

Šikanovanie deformuje život tých, ktorí sú terčom. Keď sú šikanovaní, ovplyvňuje to ich  sebaúctu a spôsobuje to aj sociálne problémy.

Prečo ľudia šikanujú ?

  • Sami zažili šikanovanie. „Druhí mi ubližovali a preto začali šikanovať iných. Proste len preto, aby zapadli…
  • Nemajú dobré vzory. „Veľakrát sa ľudia správajú k druhým tak, ako to vidia u svojich rodičov, starších súrodencov alebo u iných príbuzných,“ píše Jay McGraw v knihe Life Strategies for Dealing With Bullies
  • Zakrývajú tým vlastnú neistotu. „Ľudia, ktorí druhých šikanujú, sa tvária nadradene, no často tým maskujú hlbokú bolesť alebo pocit nedostatočnosti,“ poznamenaná v knihe The Bully, the Bullied, and the Bystander.

Šikanovanie možno rozdeliť do 3 kategórií:

  1. Obmedzená komunikácia

    Ľudia sa so šikanovaným vôbec nerozprávajú, prípadne len minimálne (pokiaľ možno len písomne), alebo komunikáciu preháňajú: na obeť sa často  kričí a prípade nestále sa kritizuje.

  2. Systematické ničenie povesti obete

    Ide o klebety, šírenie fám, ohováranie, zastrašovanie,  sexuálne obťažovanie.

  3. Manipulácia s pracovnými úlohami

    Obeti šikany sa prideľujú úlohy zaťažujúce zdravie, bolestivé, nebezpečné, nemožné, nezmyselné, prípadne nedostáva úlohy vôbec.

Mobbing a bossing sú termíny súvisiace s pracovným prostredím.  V oboch prípadoch ide o druh šikanózneho správania voči zamestnancovi na pracovisku. Rozdiel pritom spočíva:

  1. v počte osôb, ktoré šikanu uskutočňujú
  2. vzťahu v rámci pracovného zaradenia medzi uskutočňovateľom šikany a obeťou šikany.

Mobbing

Slovo mobbing sa odvodzuje z angl. to mob: dotierať, napadnúť. Predstavuje druh šikanózneho vystupovania, ktoré vykonáva skupina ľudí na pracovisku voči konkrétnej zväčša jednej osobe. Sú pritom k obeti mobbingu približne v rovnakom pracovnom zaradení, resp. postavení.

Prejavy mobbingu môžu byť rôzne avšak medzi najčastejšie patria:

  1. verbálne útoky,
  2. psychický nátlak až vydieranie,
  3. poškodzovanie dobrej povesti pracovníka,
  4. izolovanie jednotlivca od kolektívu
  5. ohováranie,
  6. sexuálne obťažovanie a iné…

Bossing sa odvodzuje z angl. boss: šéf, riaditeľ. Ide o druh šikany na pracovisku, kedy nadriadená  osoba sa správa šikanujúco voči pracovníkovi, ktorý je podriadený.

Najčastejšie prejavmi bossingu:

  • odlišné odmeňovanie šikanovaného pracovníka,
  • zvýšené požiadavky na jeho výkony v práci,
  • privlastňovanie si jeho výsledkov,
  • zvýšené časové nároky na zamestnanca a mnohé iné…

Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) rozoznáva napríklad priamu a nepriamu diskrimináciu.

  1. Priama  diskriminácia je, ak sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
  2. Nepriama diskriminácia je, keď je napríklad vydaný taký predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré môžu znevýhodniť alebo reálne znevýhodnia osobu v porovnaní s inými.

Je potrebné uviesť, že oba vyššie popísané termíny – mobbing a bossing nie sú ako také v slovenskom právnom poriadku definované.

Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“). Uvedená ochrana pritom súvisí s aplikáciou zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá je reflektovaná už v základných zásadách Zákonníka práce.

Z hľadiska ochrany pred šikanovaním na pracovisku má význame postavenie  § 13 Zákonníka práce, ktorý zamestnávateľom ukladá v pracovnoprávnych vzťahoch povinnosť zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a zakazuje diskrimináciu zamestnancov. V spomenutom ustanovení je ďalej zakotvená povinnosť vykonávať práv a povinností vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi.

Zákonník práce určuje aj to, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

Zamestnanec, ktorý je šikanovaný na právo podať sťažnosť, za ktorú nesmie byť diskriminovaný na základe § 13 ods.

(1) Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

(2) V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

(4) Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.

Zákonník práce v súvislosti so zásadou rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie priamo odkazuje na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „antidiskriminačný zákon“).

Antidiskriminačný zákon

§ 2

(1) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

(3) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

(4) Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

(5) Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.

(6) Pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.

(7) Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

(8) Neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí
a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo
b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,
c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

(9) Diskriminácia právnickej osoby je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z dôvodov podľa § 2 ods. 1, ak ide o jej členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb konajúcich v jej mene alebo osôb, v mene ktorých koná táto právnická osoba.

(10) Odmietnutie alebo strpenie diskriminácie osobou nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť následné zaobchádzanie s touto osobou alebo správanie sa k tejto osobe alebo byť základom pre rozhodnutie, ktoré sa týka tejto osoby.

(11) Za diskrimináciu z dôvodu
a) pohlavia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu tehotenstva alebo materstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie,
b) rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu,
c) náboženského vyznania alebo viery sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery a aj diskriminácia fyzickej osoby bez náboženského vyznania,
d) zdravotného postihnutia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím.

§ 3

(1) Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

(2) Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi. /1/

(3) Pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

V antidiskriminačnom zákone možno nájsť definíciou obťažovania, ktorým sa rozumie také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Zároveň antidiskriminačný zákon priamo upravuje aj iné  možné formy mobbingu a bossingu.

Pre prípad, že by sa poškodená osoba chcela vyhnúť súd tak priamo antidiskriminačný zákon uvádza, že každý má právo na ochranu svojich práv aj mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.

Hoc zákonník práce v spojení s antidiskriminačným zákonom poskytujú zrejme najefektívnejšiu a najkomplexnejšiu ochranu pred mobbingom a bossingom, nie je vylúčené domáhanie sa ochrany práv aj prostredníctvom iných právnych prostriedkov.

Prostriedky ochrany osobnosti sú upravené v § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“)hovorí  o tom, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy

Ďalšou možnosťou je už spomínané podanie oznámenia o priestupku, pričom vo vzťahu k mobbingu alebo bossingu by išlo zrejme o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo v závažnejších prípadoch prichádza do úvahy aj podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. ohovárania, vydierania, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a pod.)

Ak ide  o porušovanie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, poškodený zamestnanec ma možnosť obrátiť aj na inšpektorát práce.

  1. Ochranné prostriedky na ochranu práv pred mobbingom a bossingom:
  2. Mediácia – mimosúdna dohoda.
  3. Sťažnosť zamestnávateľovi.
  4. Žaloba na súd.
  5. Oznámenia o priestupku.
  6. Trestné oznámenie.

Nezabúdajte, že šikanu nemusíte za žiadnych okolností tolerovať a vždy jestvuje spôsob, ako sa proti nej brániť.