Právo prechodu cez pozemok – vecné bremeno  

Pán Peter je vlastníkom garáže, ktorú užíva už viac ako 5 rokov. Ale nakoľko pozemok, resp. cesta k jeho nehnuteľnosti je majetkom suseda,  rozhodili sa, že upravia prejazd k spomínanej garáže aj legálnym spôsob. Alternatív bolo niekoľko, ale jedným z najlepších riešení, ktoré pripadalo do úvahy pre oboch zúčastnených na mediácii,  je zriadenie vecného bremena.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená je možné zriadiť len k nehnuteľným veciam. Podstatou a špecifickou odlišnosťou inštitútu vecného bremena od ostatných inštitútov nie je samotné obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať, pretože takéto obmedzenie je možné upraviť/dohodnúť i v rovine záväzkovej, t. j. v rovine obligačného práva. Podstata inštitútu vecného bremena spočíva v právach a povinnostiach, ktoré sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a prechádzajú s vlastníctvom nehnuteľnej veci na nadobúdateľa. Podstatou vecného bremena je aj skutočnosť, že právo, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, musí byť opakovateľnej povahy (nestačí potreba jednorazového výkonu práva pre zriadenie vecného bremena).

Vecné bremeno môže byť zriadené:

  1. v prospech určitej nehnuteľnosti,
  2. v prospech určitej osoby.

Vecné bremeno vzniká:

  1. Písomná zmluva – vecné bremeno, by malo obsahovať aj plán, prípadne nákres s konkrétnymi údajmi z geodetického oddelenia.
  2. Závet v spojení s rozhodnutím o dedičskom konaní- vecné bremeno tu vzniká priamo smrťou a určuje, kto bude povinný toto vecné bremeno konať/trpieť.
  3. Schválená dohoda dedičov – konkrétni dediči sa dohodnú napríklad o užívaní nejakej časti zdedenej nehnuteľnosti (napr. pozemku, záhrady).
  4. Rozhodnutie príslušného orgánu, t.j. súdu.
  5. Zo zákona.
  6. Výkonom práva (vydržaním).

Náležitosťami zmluvy o zriadení vecného bremena:

  1. Označenie, zmluva o zriadení vecného bremena,
  2. identifikácia – ak ide o FO, v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvale bydlisko,
  3. PO, v rozsahu obchodné meno, sídlo, IČO, údaj o zápise v registri, údaj o osobe, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby,
  4. plnom rozsahu identifikácia nehnuteľnosti ak ide o pozemok,
  5. plnom rozsahu identifikácia nehnuteľnosti ak ide o byt/nebytový priestor,
  6. určenie obsahu vecného bremena,
  7. povinnosti zmluvných strán,
  8. miesto a čas uzatvorenia zmluvy,
  9. podpisy zmluvných strán, pričom podpis povinného z vecného bremena musí byť osvedčený.

Inštitút vecného bremena upravuje  Občiansky zákonník:

§ 151n

(1)Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

(2)Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

(3)Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

§ 151o

(1)Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

(2)Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

(3)Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

§ 151p

(1)Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

(2)Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

(3)Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

(4)Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Vecné bremeno zaniká:

  1. Zo zákona – smrťou oprávnenej osoby, ale aj vtedy, ak už vecné bremeno neslúži potrebám, pre ktoré bolo zriadené, prípadne konkurzom.
  2. Rozhodnutím konkrétneho orgánu.
  3. Splynutím.
  4. Uplynutím času alebo doby, na ktorú bolo vecné bremeno zriadené.
  5. Splnením rozväzovacej podmienky.
  6. Premlčaním, ktoré sa nevzťahuje na vecné bremená zriadené zákonom.