Dedičstvo a dedič

Zármutok je všeobecná skúsenosť, s ktorou sa každý človek počas svojho života stretol alebo stretne, avšak jeho prežívanie je jedinečné a u každého človeka iné.  Pri strate blízkej osoby a prežívaní smútku, pociťuje človek stres, ktorý má vážny vplyv aj na jeho zdravie. Smrť blízkeho zasiahne človeka psychicky a aj finančne. Ceny služieb spojených s pohrebom sa síce menia v závislosti od miest a obcí, no náklady na pohreb takmer všade presahujú výšku tisíc €.

Príspevok na pohreb je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.

Na príspevok na nárok plnoletá fyzická osoba, ktorá:

  1. má trvalý alebo prechodný pobyt (prechodný pobyt sa týka len cudzinca) na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“),
  2. zabezpečila zomretému pohreb, u ktorého sa skúma:
  3. trvalý pobyt na území SR alebo
  4. prechodný pobyt v čase smrti na území SR a pochovanie zomretého na území SR, ak mal v čase smrti prechodný pobyt na území SR.

Aké doklady sa vyžadujú k žiadosti ?

  1. úmrtný list (originál a fotokópiu), úradný preklad úmrtného listu, ak ide o cudzinca, ktorého úmrtný list bol vyhotovený v cudzine, príp. úradne overené doklady iných dokladov a potvrdení, ktoré boli vydané v cudzom jazyku, s výnimkou vydania týchto dokladov príslušnými právnickými osobami v Českej republike a v českom jazyku,
  2. rodný list v prípade, ak ide o mŕtvonarodené dieťa – originál a fotokópiu (mŕtvonarodené dieťa sa zapisuje len do knihy narodení),
  3. potvrdenie o výkone zárobkovej činnosti alebo o poberaní dôchodkovej dávky zo SR zomretého, ak bol občanom iného členského štátu a ku dňu smrti na území SR vykonával zárobkovú činnosť alebo poberal niektorú z dôchodkových dávok na území SR,
  4. doklady o výdavkoch na pohreb len v prípade, ak žiadosť o príspevok na pohreb na zadnej strane obsahuje informáciu o povinnosti doloženia dokladov o výdavkoch na pohreb.

• (gov.sk)

Oznámenie úmrtia

  1. Nahlásenie na matrike, vystavenie úmrtného listu, Žiadosti o príspevok na pohreb, príp. Potvrdenia o vybavovaní pohrebu pre zamestnávateľa.
  2. Vybavenie pohrebu.
  3. Zápis do cirkevnej matriky.
  4. Oznámenia do Sociálnej poisťovne, ak bol zosnulý dôchodca, podnikateľ, alebo poberateľ iných dávok.
  5. Informovanie DSS, ak bol zosnulý zapojený do 2. piliera.
  6. Odovzdanie zdravotného preukazu do zdravotnej poisťovne, prípadne požičaných pomôcok.
  7. Odovzdanie osobných dokladov (občiansky preukaz, vodičský preukaz, pas, atď.)
  8. Vybavenie finančných príspevkov (príspevok na pohreb, vdovský, vdovecký, sirotský a pod.)
  9. Dedičské konanie a riešenie pozostalosti.

Hmotnoprávna úprava dedičského práva je upravená  v zákone č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník”).

Procesnoprávnu stránku upravuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP”).

Dediť možno:

  1. zo zákona,
  2. zo závetu.

Pri posudzovaní titulu dedenia má prednosť dedenie zo závetu. Pokiaľ závet nezahŕňa celé dedičstvo, resp. absentuje úplne, postupuje sa dedením zo zákona. Ak poručiteľ nezanechá závet a nemá žiadnych dedičov, dedičstvo ako odúmrť pripadne štátu.

Čo sa týka závetu, súdny komisár sa bude spoliehať nielen na odpoveď dedičov, ale vykoná aj lustráciu, vyšetrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov, v ktorom sú evidované všetky závety spísané vo forme notárskej zápisnice alebo uložené u notára v úschove. V prípade, ak poručiteľ za svojho života navštívil notára, aby uňho prejavil svoju poslednú vôľu pre prípad svojej smrti, notár prejav jeho vôle spísal do notárskej zápisnice, ktorú po jej podpísaní poručiteľom naskenoval a registroval v Notárskom centrálnom registri závetov.

Nie vždy sa dokážu dediči/ pozostalí dohodnúť. V prípade, ak takáto situácia nastane, predstavuje komplikáciu hlavne pre pozostalých, pretože dochádza k zbytočnému predlžovaniu dedičského konania.

Ak sa osoby zúčastnené na dedičstve nevedia dohasnúť je vhodné vyhľadať mediátor a za  jeho pomoci môžu dospieť k výsledku, ktorý je prijateľný pre všetkých pozostalých t.j. dedičov.

Stáva sa, že sa u mediátora stretnú viackrát, navrhujú rôzne riešenia, zvyšujú na seba hlas a vyťahujú rôzne krivdy z minulosti ale mediátor má však snahu dospieť k riešeniu, s ktorým budú všetci spokojní.

Po vydaní dokumentu majú dedičia dve možnosti. Prvou je, že sa priamo na dedičskom pojednávaní vzdajú svojho práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve (odvolanie). Tu  nadobúda rozhodnutie o dedičstve právoplatnosť v deň jeho vydania.

Dedičia si môžu svoje právo na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve ponechať, osvedčenie alebo uznesenie o dedičstve nadobúda vtedy právoplatnosť uplynutím lehoty 15 dní od jeho vydania. Počas plynutia lehoty môže ktorýkoľvek z dedičov požiadať súd o pokračovanie v uvedenom konaní.

Priebeh dedičského konania:

  1. Po úmrtí poručiteľa (zosnulého) vystaví matričný úrad úmrtný list. Úmrtný list vystaví matrika v mieste úmrtia poručiteľa.
  2. Po vystavení úmrtného listu zasiela matrika tento dokument na okresný súd, spravidla ide o súd podľa miesta trvalého bydliska poručiteľa.
  3. Príslušný okresný súd pridelí spis notárovi, ktorý sa v tomto momente stáva notárom súdnym komisárom.
  4. Notár komunikuje s dedičmi, volá ich na predbežné „vyšetrenie“, to znamená dedičia oboznamujú notára s aktívami a pasívami poručiteľa. Notár skúma a prešetruje aktíva a pasíva poručiteľa podľa dostupných možností.
  5. Predvolať dedičov môže súdny komisár telefonicky aj písomne. S predvolaním zašle súpis aktív a pasív tak, ako ich zhromaždil a vyhodnotil. Ak v zozname majetku poručiteľa niečo chýba, je vhodné o tom informovať notára dopredu, aby prípadne mohol pojednávanie odročiť.
  6. Dedičia by mali k jednotlivým položkám majetku poručiteľa súdnemu komisárovi predložiť aj doklady (technický preukaz od auta, výpis z účtu v banke, vkladnú knižku a iné), patria sem aj pohľadávky blízkeho voči tretím osobám, napríklad pôžičky, ktoré ľudia poručiteľovi nevrátili, preplatky na energiách , nevyplatená mzda…
  7. Do pasív dedičstva, teda do poručiteľových dlhov, patria hypotekárne a spotrebné úvery, pôžičky od nebankových subjektov, nedoplatky a pohľadávky voči rôznym subjektom a tretím osobám a, samozrejme, pohrebné trovy, ktoré boli objektívne vynaložené i na pohreb blízkeho. Výšku pohrebných trov treba preukázať súdnemu komisárovi – notárovi – faktúrou, z ktorej je zrejmá nielen ich výška, ale aj osoba, ktorá sa o pohreb postarala.
  8. Na konci notár súdny komisár vystaví uznesenie o dedičstve. V ňom sú zhromaždené všetky aktíva a pasíva poručiteľa a tiež dedičská dohoda, ktorú musí po dodržaní zákona notár akceptovať. Po spísaní tohto dedičského osvedčenia je ešte 15-dňová lehota na jeho správoplatnenie, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Môžu sa odvolania priamo na dedičskom pojednávaní vzdať, čím uznesenie nadobúda právoplatnosť.

Mediácia a jej výsledok

Dohoda o ukončení mediácie, ktorá bola medzi dedičmi, sa predkladaná notárovi a ten  vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve obsahuje označenie súdneho komisára, označenie dedičskej veci, označenie účastníkov a ich zástupcov, vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania BSM manželov zaniknutého smrťou poručiteľa, obsah osvedčovanej skutočnosti, ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom z celku, údaj o odmene notára a o jeho hotových výdavkoch, ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia, poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve, miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve, a samozrejme odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.