Cez facilitáciu k mediácii a rodičovskej dohode
V praxi sa vyskytnú situácie, kedy postačuje facilitácia na to aby sa sporové strany dohodli a našli kompromis. Pán Štefan mal komunikačný problém s manželkou počas rozvodu. Ich názory sa odlišovali a nedokázali nájsť spoločný bod, od ktorého by sa vedeli odraziť. Ako povedal pán Štefan – potrebujem naštartovať komunikáciu s partnerkou do rozvodu. Cieľom bolo za pomoci facilitátora nasmerovať ich vzájomne nezrovnalosti v oblasti výchovy a starostlivosti o maloleté deti. Preto sme pristúpil k facilitácii, kde výsledkom bola nakoniec mediácia a rodičovská dohoda, ktorá bola súčasťou návrhu na rozvod.
Označenie facilitácia sa používa vo viacerých významoch. Označuje krátkodobú i dlhodobú činnosť, ktorá označuje vedomé konanie postavené na opísateľných krokoch a postupoch. Facilitované rozhovory sú ideálnym nástrojom pre formuláciu významných cieľov je to vízia nachádzania východísk z komplikovaných situácií. Ľudská myseľ je nastavená na hľadanie najlepších riešení a nápadov v komunikácii s inými ľuďmi.
Kto je facilitátor?
Facilitátor je osoba, ktorá zodpovedá za použitie facilitácie v konkrétnej situácii. Je to človek, ktorý pripravuje priebeh stretnutia a potom ním sprevádza od začiatku až do konca.
Úloha facilitátora
V ideálnom prípade je facilitátor v úplne neutrálnej úlohe – nestranný a nezaujatý. To znamená, že nemá záujem na konkrétnom výsledku stretnutia, ani nemá vzťah k niekomu z účastníkov. Pre dosiahnutie takejto miery neutrality bývajú oslovený externí facilitátori. Aj keď facilitátor nie je úplne neutrálny, možno vykonať úspešnú facilitácii. Je však nutné jeho úlohu transparentne pomenovať a dohodnúť hranice, kedy facilituje a kedy sa ocitne v inej úlohe, napríklad v roli mediátora.
Facilitátor musí mať otvorený prístup, podporovať kreatívnu účasť, nájsť vhodné metódy na podporu procesu, byť schopný vytvoriť príjemné prostredie, v ktorom sa ľudia nebudú báť prispieť svojím dielom.
Facilitátori musia podať zúčastneným jasné informácie o tom, čo sa od nich čaká a čo bude výsledkom.
Facilitácia je výborným nástrojom, keď je potrebné:
- umožniť všetkým členom vyjadriť sa k danej téme,
- zabezpečiť efektívnu tvorbu množstvo rôznorodých nápadov,
- dosiahnuť konštruktívneho, ale kritického zvažovania možných riešení problému,
- utvoriť konsenzuálny dohodu k spokojnosti všetkých účastníkov,
- poskytnúť priestor pre rovnocennú diskusiu ľudí s rôznym sociálnym, ekonomickým alebo hierarchickým postavením,
- vytvoriť spoločné výstupy záujmové skupiny (napr. Spoločné vyhlásenie),
- podporiť motiváciu pri plnení úloh, – iniciovať spoluprácu a otvorenosť medzi účastníkmi,
- zväčšiť vzájomné porozumenie medzi účastníkmi,
- získať konštruktívnu pomenovanie emócií a osobných významov k otázkam či k ostatným účastníkom,
- viesť konštruktívne riešenie konfliktov medzi účastníkmi,
- podporiť aktívne zapájanie sa účastníkov počas procesu,
- udržiavať priebežné a jasné porozumenie ciele a zmysle stretnutia,
- prenášať spoluzodpovednosť účastníkov pracovné diskusie za realizáciu vzniknutých plánov – a mnohé iné .
Nezrovnalosti v komunikácii manželov boli hlavne odlišné názory vo výchove a starostlivosti o deti po rozvode.
Deti nemôžu trpieť pre to, že si rodičia prestali rozumieť a práve preto sa rozišli. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa potrebuje prítomnosť, lásku a starostlivosť oboch rodičov. Nie je záujmom žiadneho z rodičov, aby svojím postojom spôsoboval traumu vlastnému dieťaťu. Ale bohužiaľ, často sa stáva, že v mnohých prípadoch rodičia uprednostnia svoje vlastné záujmy pred záujmami dieťaťa.
Obaja rodičia majú právo stýkať sa so svojím dieťaťom, pokiaľ ich rodičovské práva a povinnosti neboli obmedzené. Aj keď jeden z rodičov nežije v spoločnej domácnosti s druhým rodičom a dieťaťom, dieťa má právo stýkať sa s týmto rodičom, ktorý má voči nemu rodičovské práva a povinnosti, vrátane práva podieľať sa na jeho výchove.
Právo styku prináleží rodičovi bez ohľadu na to, či je upravené súdnym rozhodnutím alebo nie. Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že udržiavanie kontaktu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, je v záujme dieťaťa a všeobecne sa odporúča, aby sa oddelene žijúci rodičia predovšetkým navzájom dohodli o spoločnej výchove dieťaťa a návštevách druhého rodiča.
V prípade, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti nie je schopný dohodnúť sa na návštevách druhého rodiča, resp. bráni styku medzi dieťaťom a druhým rodičom, je nevyhnutné, aby rodič, ktorý sa chce domáhať stretávania sa s dieťaťom, mohol požiadať mediátora aby ako nestranná osoba pomohol obom stranám dospieť k dohode.
