Čo znamená „striedavá starostlivosť“?

Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka dohody rodičov dieťa.

Mediácia je veľmi nápomocná, tak ako to bolo v prípade pána Zdena, ktorý bol otcom 2 maloletých detí. Priebeh mediácie bol mierne napätý ale nakoniec za pomoci mediátora obe strany dospeli  ku dohode a viac ako 80% svojich požiadaviek mali obe strany naplnené.  Mediačnú dohodu si rodičia dali schváliť súdom. 

Medzi výhody môžeme zaradiť: dieťa vychovávajú obaja rodičia, má teda ženský aj mužsky vzor, v prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov (napr. z dôvodu choroby, smrti) nie je prechod do nového výchovného prostredia pre dieťa traumatizujúci.

Medzi nevýhody môžeme zaradiť: syndróm dvoch postielok, nie je vhodná pre všetky deti, najmä nie pre menej prispôsobivé, nutnosť sťahovať sa. 

Predpoklady zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti 

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“

Z uvedeného vyplýva, že súd o striedavej starostlivosti rozhodne ak:

• obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať,
• obidvaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa,
• zverenie do striedavej starostlivosti je v záujme dieťaťa,
• v striedavej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby dieťaťa,
• aspoň jeden z rodičom súhlasí so striedavou starostlivosťou.

K predpokladom zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sú kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa § 24 ods. 1, 2 zákona o rodine.  

Prvoradým predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú aspoň približne v mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. Podobne by sa malo dieťaťu zachovať jeho sociálne prostredie, priatelia, susedia a záujmové aktivity. Za predpokladu, že ide o väčšie dieťa, ktorému nevadí ani zmena sociálneho prostredia, bude možné rozhodnúť aj o takejto striedavej starostlivosti, pokiaľ budú zabezpečené potreby dieťaťa. Treba prihliadať na to, že typickými prípadmi detí, pre ktoré nie je vhodná striedavá starostlivosť, sú deti s abnormalitami sociálneho správania, ktoré vyžadujú stabilitu ich výchovného prostredia alebo prítomnosť konkrétnej osoby, na ktorú sú fixované. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť, sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Doba, ktorú trávi dieťa u každého z rodičov, môže byť určená rôzne, závislá je najmä od potrieb dieťaťa, jeho veku, záľub, školských povinností a mimoškolských aktivít. V prípade, ak rodičia žijú neďaleko a je možné zachovať kontinuitu sociálneho prostredia dieťaťa, osvedčuje sa systém striedania 2-2-3-2-2-3, ktorý umožňuje dieťaťu plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej a poskytuje rodičom v krátkom časovom intervale dvoch týždňov absolútne spravodlivý podiel na osobnej starostlivosti o dieťa. Rozhodovanie o striedavej starostlivosti by malo obsahovať tiež výrok o tom, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok alebo ktorý z rodičov si bude na dieťa uplatňovať daňový bonus. Nevyhnutne treba rozhodnúť tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalé bydlisko.

Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní je vždy záujem dieťaťa, nemôže stačiť svojvoľné, účelové, nelogické odmietanie striedavej starostlivosti preferenčným rodičom, pretože takéto správanie je zneužitím práva dieťa vychovávať, ktorého obsahom je aj právo osobnej starostlivosti o dieťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva na úkor niekoho iného. Je teda nevyhnutné spoľahlivo zisťovať, z akých dôvodov nie je preferenčný rodič ochotný spolupracovať s druhým rodičom a komunikovať s ním o výchove.

Medzi dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým:

1. citové väzby dieťaťa. Zisťovanie citových väzieb dieťaťa môže byť relevantné len v prípade, ak dieťa má zabezpečený pravidelný a pomerne rovnocenný kontakt s oboma rodičmi; ak už dlhšiu dobu žije len s jedným rodičom, ktorý na neho informačne a výchovne prevažne pôsobí, potom sa význam tohto kritéria stráca. Je logické, že dieťa bude preferovať toho rodiča, s ktorým prevažne žije a ktorý mal dostatok priestoru na to, aby vôľu dieťaťa formoval, na rozdiel od druhého rodiča. V takomto prípade potom bude zisťovať, ktoré okolnosti viedli k strate kontaktu medzi druhým rodičom a dieťaťom, či spočívali v osobe preferenčného rodiča alebo oprávneného rodiča a či šlo o zavinené konanie alebo nezáujem.

2. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa sú jeho vývinové potreby. V súčasnosti už materiálne potreby života väčšine dospelých jedincov umožňujú zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa, ako sú stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie a pod., preto vývinové potreby treba posudzovať zo širších hľadísk, z perspektívy rozvoja osobnosti dieťaťa, jeho vrodených dispozícií, schopností rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania. Vyžaduje sa skúmanie schopností rodiča odovzdávať dieťaťu základné zásady ľudskosti a morálky prejavujúce sa rešpektom k právam iných, úcte k ľudom, záujmu o vzdelanie.

3. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa je stabilita budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom

K predpokladom zverenia dieťaťa do striedavej  osobnej starostlivosti § 24 ods. 1, 2 zákona o rodine.  Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú:

a) jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

b) lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

c) spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa,

d) záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba),

e) súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musí dôjsť aj k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa.

Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (napr. šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takých situáciách ďalej traumatizované. Schopnosť dohody rodičov súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností.

Zastáva sa názor, že pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa, a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa.