Nekvalitná rekonštrukcia bytu, aj tu pomohla mimosúdna dohoda

Rekonštrukcia bytu je takmer vždy nákladnou záležitosťou. Pani Janka sa rozhodla, že investuje svoje úspory a dá si zrekonštruovať bývanie. Oslovila firmu, ktorá bola podľa hodnotení viacerých známych fundovaná v oblasti rekonštrukcie bývania. Rozsah prác zahŕňal výmenu dverí, nové stierky, maľovanie, drevené podlahy a rekonštrukciu kúpelne. Firma vysvetlila pani Janke postup,  ona vypratala  byt a mesiac bola v očakávaní na nové, krajšie bývanie. Opak bol pravdou. Ostala zhrozená, čo ju doma čakalo. Fľaky na stenách, krivo osadené zárubne, obklad v kúpeľni mal rôzne medzery a drevená podlaha  na zemi centimetrové špáry.

Pani Jana mesiace apelovala na dodávateľa – zhotoviteľa aby vykonal nápravu, keďže celú sumu uhradila na začiatku rekonštrukcie. Ako to býva v takýchto prípadoch, firma donekonečna sľubovala nápravu a opravy. Prešlo 8 mesiacov ale neprišla žiadna náprava. Oslovila Slovenskú Obchodnú Inšpekciu www.soi.sk, ktorá jej nedala žiadnu odpoveď viac ako 3 mesiace.

Nakoniec jej prišlo vyrozumenie aby si svoje nároky t.j. škodou uplatnila na súde v občiansko – právnom konaní.

Škodou sa podľa interpretácie súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa reálna škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu pokladá majetková škoda vyjadriteľná v peniazoch. Škodou na veci sa podľa Obchodného zákonníka rozumie jej strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

Podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) má každý povinnosť si počínať tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Rovnako s prihliadnutím na ust. § 1 ods. 2 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) môžeme konštatovať, že uvedená prevencia sa vzťahuje aj na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov.

Pani Janka si uvedomila aký by bol súdny poplatok, ktorý je definovaný v Zákone č. 71/1992 Zb.Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, právne zastupovanie a čakacia doba na vytýčené pojednávanie a preto sa rozhodla, že vyskúša ešte jednu možnosť – mimosúdnu dohodu.

Ukázalo sa, že urobila dobre. Po 2 sedeniach a 1 obhliadke bytu  sa  mediáciou podarilo vymôcť odškodné 4000€ ako náhradu škody.