Kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme
Pre viacerých ľudí je výpadok príjmu častokrát existenčnou otázkou. Veľký podiel bežných výdavkov väčšiny domácností tvoria aj splátky či hypotekárne úvery.
Pán Lukáš požičal svojmu kolegovi a kamarátovi 2800 € aby si vyplatil omeškaný úver s tou podmienkou, že do 6 mesiacov mu túto sumu vráti. Pôžička medzi kamarátmi bolo ústna a bezúročná.
Prešli takmer 2 roky a peniaze boli stále v nedohľadne. Pán Lukáš nechcel podať návrh na súd, zároveň sa však chcel vyhnúť tomu aby premeškal premlčaciu dobu.
Výsledkom mediácie bol nakoniec splátkový kalendár a uznanie dlhu dlžníkom veriteľovi.
Pán Lukáš dosiahol aj to, že premlčacia doba sa z 3 rokov predĺžila na 10 rokov.
Podľa ust. § 101 Obč. zákonníka platí, že:
(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
(2) Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
(3) Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa ust. § 558 Obč. zákonník hovorí že “ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“
Čo to v praxi znamená?
Uznanie dlhu musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, že záväzok nevznikol na základe písomného úkonu, preto musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne stanovená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka veriteľovi, že tento dlh zaplatí.
„Neformálne uznanie dlhu (napríklad ústne uznanie alebo napríklad zaplatením splátky) nenapĺňa účinky uznania dlhu. To znamená, že aj keď v prípade, že dlžník uzná svoj záväzok ústne pred viacerými svedkami, ktorí by boli ochotní potvrdiť takéto uznanie dlhu na súde, nemá uznanie dlhu takýmto spôsobom účinky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka“.
Uznania dlhu
Dôležitým účinkom uznania dlhu je prerušenie premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom uznania dlhu. Uznaním dlhu sa odstraňuje riziko premlčania dlhu v prípade, že veriteľ je schopný a ochotný počkať so splatením dlhu.
Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať. Všeobecné popretie záväzku dlžníkom však nie je dôvodom na preskúmanie uznania nároku súdom.
Čo je ďalej dôležite, že dlžník môže pohľadávku uznať aj opätovne krát za sebou, čo znamená, že premlčacia doba začne plynúť vždy nová.
