Úspešné vrátenie daru za pomoci mediátora

Stávajú sa v živote rôzne situácie, ktoré je komplikované a náročné riešiť prostredníctvom súdu,  prípadne právnikov. Práve preto bol oslovený mediátor aby pomohol vyriešiť spor o darovaného psíka.

Človek si zadováži zviera ale časom sa životná situácia zmení a tá mu nedovoľuje starať sa oň a preto v dobrej viere daruje psíka do dobrých rúk.

Pani Jarka s rodinou uzatvorila ústnu dohodu s novým majiteľom, že psíka daruje za určitej podmienky. Uvedenú podmienku však nový majiteľ nerešpektoval a preto pani Jarka žiadala o vrátenie daru – psíka. Jej snaha však bola neúspešná.

Oslovila o súčinnosť a pomoc Slobodu zvierat a políciu, avšak ani tu neuspela.

Posledným riešením bol pre pani Jarku mediátor a práve ten sa stal facilitátorom a vyjednávačom medzi spornými stranami. Nakoniec sa podarilo úspešne vrátiť psíka pôvodnému majiteľovi späť do jeho rúk.

Darovanie

Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovanie je bezodplatné, tzn. že darovanie nie je možné podmieňovať žiadnou povinnosťou poskytnúť za dar odplatu alebo inú majetkovú protihodnotu. Dar sa poskytuje bez nároku na odmenu.

Kto sa považuje za člena rodiny darcu?

Za členov rodiny darcu sa považujú najmä jeho manžel/ka, rodičia, deti, starí rodičia, vnuci a výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

Čo sa rozumie pod pojmom „hrubé porušenie dobrých mravov“?

Dobrými mravmi je súbor pravidiel správania sa, ktoré sú v spoločnosti všeobecne uznávané aj keď sami o sebe nie sú právne záväzné.

Hrubé porušenie dobrých mravov nie je každé správanie, ktoré je neetické, resp. ktoré nezodpovedá spoločensky uznávaným pravidlám slušného správania. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie. Ide napríklad o prípady fyzického napádania darcu obdarovaným, hrubých urážok na cti darcu, neposkytnutia potrebnej pomoci, opakované vyháňanie darcu z domu, ktorý bol darovaný, sústavné odmietanie poskytovania výživy, na ktorú je darca voči obdarovanému odkázaný. Za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať napr. prípad ak obdarovaný zabudol na životné jubileum darcu alebo dar sa predal cudzej osobe.

Kto sa môže domáhať vrátenia daru?

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru je jeho osobným právom, tzn. že vrátenie daru môže žiadať len darca. Iba ten, kto dar poskytol môže žiadať jeho vrátenie. Ak bolo darcov viac, musia žiadať vrátenie spoločne. Ak sú darcovia manželia, musia žiadať vrátenie obidvaja.

Ako sa domáhať vrátenia daru?

K platnému zrušeniu darovacej zmluvy nie je potrebné súdne rozhodnutie. Ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, môže darca vyzvať obdarovaného, aby mu dar vrátil.

Napriek tomu, že zákon nestanovuje formu výzvy na vrátenie daru, odporúčame obdarovaného vždy vyzvať písomne. V prípadnom súdnom konaní potom bude darca vedieť preukázať, že obdarovaného vyzval na vrátenie daru a že výzva mala všetky potrebné náležitosti. Výzva na vrátenie daru musí obsahovať nasledujúce údaje: – osobné údaje (meno, priezvisko, adresa) darcu, ktorý žiada o vrátenie daru,  – osobné údaje obdarovaného, od ktorého darca žiada vrátenie daru, – označenie daru – jeho špecifikácia,  – z akého dôvodu darca žiada vrátenie daru (podrobný opis správania sa obdarovaného k darcovi s uvedením kedy k danému konaniu došlo), – výslovné vyjadrenie vôle aby obdarovaný darcovi dar vrátil.

Ak obdarovaný s vrátením daru nesúhlasí a výzvu darcu na vrátenie veci nerešpektuje, musí darca pred uplynutím premlčacej lehoty uplatniť svoj nárok na vrátenie daru na súde. V prípade, že je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, potom darca musí podať na súde žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru – teda nehnuteľnosti. Ak je predmetom daru hnuteľná vec, bude sa darca na súde domáhať vrátenia daru žalobou o vydanie veci, prípadne vydania bezdôvodného obohatenia.

Návrh na súd sa podáva na okresnom súde, v obvode ktorého má obdarovaný svoje bydlisko a pokiaľ je predmetom daru nehnuteľnosť, tak v obvode súdu v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.

Návrh na súd na vrátenie daru by mal obsahovať najmä: – osobné údaje žalobcu – darcu, konkrétne jeho meno, priezvisko, adresu trvalého bydliska a štátnu príslušnosť, – osobné údaje žalovaného – obdarovaného,  – z návrhu musí byť zrejmé, že sa žalobca – darca sa domáha vrátenia daru od obdarovaného. Je potrebné uviesť z akých dôvodov žiada darca vrátenie daru – podrobne opísať správanie obdarovaného, ktoré navrhovateľ považuje za hrubé porušenie dobrých mravov, – podpis, dátum a miesto podpisu.

K návrhu na súd je potrebné priložiť najmä nasledovné prílohy: – darovaciu zmluvu, pokiaľ bola uzatvorená v písomnej forme, – listinné a iné dôkazy preukazujúce hrubé porušovanie dobrých mravov obdarovaným (napr. rozhodnutie o priestupku), príp. označenie svedkov, ktorých navrhuje vypočuť navrhovateľ, – výzvu na vrátenie daru spolu s dokladom o jej prevzatí (ak ju darca zaslal obdarovanému).

Za podanie návrhu na súd sa platí súdny poplatok vo výške 6 % z hodnoty predmetu konania. Ak je navrhovateľ (darca) v materiálnej núdzi, môže na súde požiadať o oslobodenie od platenia súdneho poplatku priamo v návrhu. V prípade, že navrhovateľovi Centrum právnej pomoci priznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci v tejto právnej veci, navrhovateľ je automaticky oslobodený od platenia súdneho poplatku.

Čo v prípade ak darca už dar nemá?

Ak sú splnené zákonné podmienky, obdarovaný je povinný darovanú vec vrátiť. Právo darcu na vrátenie daru nie je závislé od toho či obdarovaný má darovanú vec v držbe. Ak obdarovaný už darovanú vec nemá (darovaná vec bola spotrebovaná, zničená alebo odcudzená), musí obdarovaný poskytnúť peňažnú náhradu vo výške, ktorá zodpovedá hodnote veci k okamihu zrušenia darovacej zmluvy.

Aká je lehota počas ktorej je možné domáhať sa vrátenia daru?

Právo na vrátenie daru si môže darca uplatniť do 3 rokov odkedy sa obdarovaný zachoval voči darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. V prípade, že sa takéto konanie zo strany obdarovaného voči darcovi opakuje, začína plynúť premlčacia doba pri každom takomto konaní samostatne. Ak uvedené správanie voči darcovi dlhodobo pretrváva, začína premlčacia lehota plynúť až odo dňa, keď obdarovaný od tohto konania upustil.

Od 1. septembra 2018 zviera už nie je vec

Prvého septembra nadobúda účinnosť novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Rieši starostlivosť o zvieratá, ich ochranu, zlepšuje evidenciu a zasahuje aj proti nelegálnym množiteľom. Zavádza sa tiež povinné čipovanie psov. Zviera už nie je vec, ale živá, cítiaca bytosť.

• Zviera už nie je vec, ale živá cítiaca bytosť
• Povinné čipovanie psov pomôže identifikovať stratené zviera, aj umožní účinne bojovať proti nelegálnemu množeniu
• Postihovanie týrania zvierat

„Slovensko sa zaradilo medzi kultúrne krajiny, ktoré nepovažujú zviera za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Zvieratá po rokoch ignorácie potrebovali niekoho, kto by si ich zastal a pomohol im. Veľa sa diskutovalo nelegálnom množiteľstve, týraných zvieratách a ilegálnom vývoze zvierat do zahraničia, no chýbal systém, ako mu zabrániť. Na jar sme do parlamentu predložili zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý 1. septembra 2018 nadobúda účinnosť,“ uviedla Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Zviera nie je vec

Slovensko sa prijatím novely zaraďuje medzi kultúrne krajiny, ktoré nepovažujú zviera za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Zviera bude mať v občianskoprávnych vzťahoch osobitné postavenie ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami. Na zviera sa ustanovenia o hnuteľných veciach použijú, len ak to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora. Predmetom novely zákona je osobitná právna úprava postavenia zvierat v súkromnoprávnych vzťahoch v  Občianskom zákonníku pokiaľ ide o definíciu zvieraťa s tým, že zviera bude len objektom právnych vzťahov.

Povinné čipovanie psov

„Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom. Vďaka povinnej identifikácii psov a ich majiteľov zasiahneme aj proti nelegálnym množiteľom,“ vysvetľuje Gabriela Matečná. Majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od jeho narodenia. V prípade jeho predaja, resp. darovania inej osobe, bude musieť byť začipovaný ešte pred zmenou vlastníka, bez ohľadu na vek šteňaťa. Informácie o psoch a ich držiteľoch budú zaznamenané v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ). Novela zavádza aj finančný strop pre čipovanie a to vo výške 10 eur. U psov narodených do 31. októbra 2019, vlastníkom ktorých je osoba v hmotnej núdzi alebo poberateľ minimálneho dôchodku, poplatok za začipovanie uhradí štát. Vlastník psa narodeného do 31. augusta 2018 je povinný zabezpečiť označenie psa najneskôr do 31. októbra 2019. To sa nevzťahuje na psa narodeného do 31. augusta 2018, ktorý sa uvádza na trh, prevádza do vlastníctva alebo držby inej osoby, umiestňuje sa do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá. Ak fyzická osoba nezabezpečí na svoje náklady trvalé označenie psa, orgán veterinárnej správy uloží pokutu 50 eur. Súkromný veterinárny lekár nezačipovaného psa nesmie ošetriť. Výnimkou sú len nevyhnutné prípady v záujme ochrany zdravia psa alebo človeka.

Týranie zvierat

Novela zákona o veterinárnej starostlivosti oveľa tvrdšie postihuje týranie zvierat.  Prichádza s preklasifikovaním možných spôsobov týrania zvierat a zadefinovanie „utýrania“ zvieraťa, čo v zvýšenej miere pomôže pri objasňovaní prípadov orgánom činných v trestnom konaní. Pod týraním zvieraťa sa chápe napríklad nedostatok jedla a pitia, štvanie zvierat proti sebe, opustenie zvieraťa za účelom zbavenia sa ho, spôsobovanie bolesti a podobne. Ochrana práv zvierat najmä pred týraním sa zvýši tým, že sa posilnia právomoci veterinárnych inšpektorov. V prípade dôvodného podozrenia z týrania budú mať veterinárni inšpektori právo vstúpiť na pozemok alebo do obydlia.

Nelegálne množenie

Vďaka povinnej identifikácii psov aj ich majiteľov oveľa účinnejšie zasiahneme proti nelegálnym množiteľom. Tí budú jasne identifikovateľní a postihnuteľní.

Túlavé zvieratá

Novelou zákona sa upravujú ustanovenia o identifikácii a registrácii zvierat, v spojitosti s ustanoveniami o živých nálezoch zvierat, odchytu túlavých zvierat a ich umiestňovaní do  karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá. Schválená právna úprava reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti s povinnosťami obcí pokiaľ ide o odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, ktoré sú často preplnené. Zákon podrobne upravuje zriaďovanie  karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, umiestňovanie zvierat do nich a zriaďovanie staníc pre zvieratá, ktoré podliehajú veterinárnym opatreniam a  na účely určené v zákone. Cieľom schválenej novely je zjednodušiť a skrátiť dobu, po uplynutí ktorej stráca bývalý vlastník túlavého zvieraťa vlastnícke právo k zvieraťu s tým, že vlastníctvo prejde na obec.

Novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorú predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, schválila Národná rada SR v treťom čítaní počtom hlasov 95 dňa 25. mája tohto roku.

zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, FEKETE, I. 2011.

Občiansky zákonník 2. Veľký komentár. Bratislava : Eurokódex, 2011. 2589 s. ISBN 978-80-89447-50-3.