Suseda si nevyberiete 

Susedia Stanislav a Katarína bývajú v bytovom dome spoločne s ďalšími rodinami.  Za posledné roky sa tu vystriedalo mnoho nových majiteľov bytov alebo nájomcov.

Podľa ich slov, posledný nájomca nerešpektuje takmer nič z nepísaných pravidiel.

Išlo o  nerešpektovanie nočného kľudu a to najčastejšie hlasnou hudbou, neprimeraným zápachom na balkóne spôsobeným  grilovaním a mnohé iné. Viacerí susedia sa pokúšali dohovoriť uvedenému nájomcovi  avšak neúspešne.

Na domovej porade sa rozhodli osloviť mediátora…..

„Pokus o urovnanie sporu prostredníctvom dohody je najprirodzenejšou cestou riešenia konfliktov vo všetkých spoločenských vzťahoch. Nespornou výhodou, ktorú toto riešenie ponúka, je odstránenie  napätia medzi spornými stranami, samozrejme za predpokladu, že bude zvolený obom stranám vyhovujúci  prístup.

Súčasťou riešenia, ktorým je urovnanie konfliktu dohodou, musí byť preto úsilie o pochopenie, ktorej by mala predchádzať výzva, aby sám sused začal rozprávať o tom, čo ho viedlo k neprispôsobivému  správaniu, resp. samotnému konaniu. Napokon možno vysvitne, že tento sused si rušivý aspekt svojho konania až do upozornenia zo strany iného vlastníka vôbec neuvedomil.

„Ponúka sa ešte jedno riešenie susedských konfliktov, ktoré možno zaradiť medzi konvenčné, a to úprava vzájomných práv a povinností vlastníkov nehnuteľností v domovom poriadku, t. j. prostredníctvom nezáväzných noriem spísaných v dokumente odporúčacieho charakteru určenom pre všetkých vlastníkov nehnuteľností v bytovom dome.

Napr.: V domovom poriadku je možné predĺžiť čas nočného pokoja, upraviť režim upratovania spoločných priestorov a pod.“

Úpravu susedských vzťahov nachádzame predovšetkým v ustanovení § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení („Občiansky zákonník“), ale i v množstve podzákonných predpisov.

Otázky a odpovede:

Ako by bolo možno definovať „susedské vzťahy“ a kde je obsiahnutá ich úprava?

Susedské vzťahy sú vlastne druhom občianskoprávnych vzťahov, v ktorých sa susedia stávajú účastníkmi takýchto vzťahov, pričom tieto vznikajú buď z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Všetci účastníci majú v občianskoprávnych vzťahoch rovnaké postavenie.

Úprava subjektívnych práv občanov je predovšetkým garantovaná Ústavou SR, kde je v čl. 46 vyjadrená základná zásada právnej ochrany subjektívnych práv a to zákaz tzv. „odopretia spravodlivosti“. Na uvedenú úpravu nadväzuje úprava v Občianskom zákonníku., podľa ktorého každý, koho subjektívne právo bolo ohrozené alebo porušené, má právo požadovať, aby mu povolaný orgán, ktorým je spravidla súd poskytol ochranu.

Môže si občan chrániť svoje práva sám?

Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide však naozaj len o výnimočné situácie, pričom svojpomocná ochrana sa viaže na naozaj bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah, odvrátenie zásahu priamo ohrozeným účastníkom a primeraný spôsob odvrátenia zásahu.

K porušovaniu ktorých práv najčastejšie dochádza v rámci tzv. „susedských sporov“?

Najčastejšie ide o výkon vlastníckeho práva. Všeobecne sú vlastnícke práva upravené v Občianskom zákonníku, pričom napr. vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom upravuje osobitný zákon. /182/1993 Zb./. Podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Platí že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažovať iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu, alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. Vlastníci susediacich pozemkov sú však povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemku, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku, alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť, tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Ak vlastník veci nerešpektuje uvedené obmedzenia jeho vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní. Žalobným návrhom sa možno voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje tzv. susedské práva, domáhať len toho, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenie, ktorým žalovaný obťažuje svojho suseda alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv.

Vlastníkovi veci, prípadne iným osobám sa však poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Ak ide o zásah, ktorý neprekračuje mieru primeranú pomerom a spoločensky únosné hranice, nie je to neoprávnený zásah v zmysle citovaného ustanovenia. V takýchto prípadoch sa nemožno úspešne dovolať súdnej ochrany.

Pri rozhodovaní o tom, či vlastník susediaceho pozemku sa má určitého výkonu vlastníckeho práva zdržať alebo naopak, či má niečo strpieť, treba predovšetkým zisťovať, či ide o výkon vlastníckeho práva v súlade s platnými predpismi. Ak sa vytýkaný výkon vlastníckeho práva opiera o povolenie, ktoré bolo vlastníkovi vydané príslušným orgánom, bude namieste považovať tento výkon práva za opodstatnený. Ak došlo k zmene pomerov, ktorá by prípadne mohla odôvodňovať zmenu vyneseného administratívneho rozhodnutie, bude potrebné dosiahnuť nápravu v konaní pred správnym orgánom, pričom vždy treba skúmať, či žalovaný neprekročil rozsah oprávnení uvedených v povolení.

Ako to je napríklad pri rušení hlukom?

Rušenie hlukom, môže byť tiež predmetom nezhôd medzi susedmi. Pri posudzovaní miery primeranej pomerom treba v týchto prípadoch vziať do úvahy okrem miestnych pomerov aj intenzitu hluku, ako ja to, či ide o rušenie jednorazové, opakované, úmyselné a pod.