Nezaplatil servisu za opravu auta

Pán Filip je majiteľ autoservisu  a ako živnostník pôsobí v spomínanej oblasti od roku 2005.

Spoločnosť s ručením obmedzeným založil  pred rokmi. V nej pôsobí ako majiteľ a zároveň aj ako automechanik.

Autoservis má vybavený pre realizáciu bežnej údržby osobných motorových vozidiel, až po náročnú a rozsiahlu auto opravu luxusných automobilov.

Pán Filip sa obrátil na Centrum, s prosbou ako postupovať, keďže nechce podávať žalobu na klienta, ktorý mu nezaplatil za rozsiahlu opravu auta.

Celová výška vystavenej faktúry bola 3015 €.

Na základe § 151s odsek 1 možno povedať, že autoopravovňa sa snažila kontaktovať majiteľa, avšak majiteľ sa stále neozýval napriek tomu, že bol niekoľkokrát rôznymi spôsobmi upovedomený o oprave auta. Mediátor informoval pána Filipa, že na základe §151t je možné danú vec (auto) možno použiť ako zálohu.  A tak sa aj stalo.

Výsledok mediácie bol pozitívny. Objednávateľ bol  povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať. Taktiež, ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie.

Ak si majiteľ nevyzdvihne auto  v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bol povinný ju vyzdvihnúť, má zhotoviteľ právo vec predať. Ak zhotoviteľ pozná adresu objednávateľa a ak ide o vec väčšej hodnoty, je zhotoviteľ povinný o zamýšľanom predaji objednávateľa vopred upovedomiť a poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu na vyzdvihnutie veci.

Klient si uvedomil, že v tomto prípade je jednoduchšie vyplatiť faktúru na splátky a v deň poslednej úhrady si vyzdvihnúť automobil.

Pán Filip ustúpil z poplatku za uskladnenie automobilu.

Zádržné právo má značný význam vo všetkých právnych vzťahoch, v ktorých jedna zmluvná strana prenecháva z akéhokoľvek právneho titulu druhej zmluvnej strane do dočasného užívania hnuteľnú vec.

Zväčša ide o výpožičku, nájom, prepravu, zasielateľstvo, úschovu, skladovanie, zmluvu o dielo a pod. ako aj o širokú škálu inominátnych zmlúv, akou je napr. zmluva o spolupráci, na základe ktorej objednávateľ tovaru resp. služieb prenecháva dodávateľovi určité pracovné prostriedky potrebné na splnenie zmluvy.

Zádržné právo sa najviac využíva pri drobných zmluvách, na základe ktorých má jedna strana zaplatiť určitú náhradu na náklady za úschovu veci a druhá strana je povinná jej uschovávanú vec vrátiť. Peňažná pohľadávka, ktorú veriteľ zaisťuje zadržaním veci, však vôbec nemusí súvisieť s právnym titulom, na základe ktorého veriteľ drží cudziu vec.

Je dôležité si uvedomiť, že nejde o osobitný prípad práva prenajímateľa zadržať hnuteľné veci nájomcu na prenajatej veci, ktoré je možné len na zabezpečenie nezaplateného nájomného.

Na oprávnenie veriteľa vec zadržať sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých nasledujúcich podmienok:

·         ide o hnuteľnú vec (zadržať nemožno nehnuteľnosť alebo pohľadávku);

·         veriteľ je povinný vec vydať (zádržné právo nemôže vzniknúť pred tým, ako vznikne povinnosť veriteľa vec vrátiť);

·         veriteľ má voči tomu, komu je povinný vec vydať, splatnú peňažnú pohľadávku (pohľadávka musí byť peňažná a musí byť splatná v momente, keď vznikne veriteľovi povinnosť vec vydať);

·         veriteľ má vec v oprávnenej detencii (na základe určitého právneho titulu), nejde teda o vec „svojvoľne alebo ľstivo odňatú“.

Zádržné právo má primárne zabezpečovaciu funkciu, motivujúcu dlžníka, aby zaplatil svoju splatnú pohľadávku veriteľovi, ak chce dostať späť vec, ktorú zadržal.

Jednostranné zabezpečenie pohľadávky zádržným právom má v niektorých prípadoch dokonca silnejšie právne postavenie ako záložné právo, ktoré vzniká najmä obojstrannou dohodou zmluvných strán.