Mediácia šetrí čas a peniaze

Téma konfliktov je čoraz aktuálnejšia, práve kvôli mnohým výskytom konfliktných situácií v dnešnom živote. Veľa ľudí má stále  menej „zábran“  prejaviť sa.  Na jednej strane ide o výhodu, lebo vzájomné konfrontácie, udržiavané v rozumnej miere rozvíjajú osobnosť, jeho schopnosť obhájiť sa a komunikovať. Na druhej strane konflikty, ktoré sa konštruktívne neriešia, majú deštruktívny charakter. Riešenie konfliktov je však aj dôvodom na depresiu, strach, hnev a agresiu. Denne prežívame situácie, kde sa stretávame s odlišnými názormi, postojmi, hodnotami, nesympatiou voči niekomu, kto nám bráni (aspoň nám sa to tak javí) dosiahnuť to, čo chceme, keď cítime, že musíme za seba zabojovať a presadiť seba, svoj názor, či potrebu. Často nás to stojí veľa energie, strachu, pocitov viny, že sme niekomu ublížili, či hnevu, že niekto ublížil nám. Zväčša si vážnosť riešenia konfliktov uvedomujeme, až keď sa stretneme s ich najvypuklejšou formou – násilím v prejave psychickom či telesnom. nielen pri presadzovaní svojich záujmov, ale aj pri hľadaní nenásilných ciest riešenia konfliktov.

Uprednostnite mediáciu pred súdnym pojednávaním na vyriešenie svojho sporu/konfliktu.

Mediácia ma tri základné formy:

  1. zákonnú (zo zákona, tzv. povinnú) – niektoré typy sporov zákon vymedzí na riešenie prostredníctvom mediácie za účelom ich ľahšieho, rýchlejšieho, účelnejšieho či ekonomickejšieho riešenia.
  2. súdnu – sudca stranám navrhne alebo nariadi mediáciu na vyriešenie ich sporu.
  3. z vôle strán (tzv. dobrovoľnú) – strany sa pre riešenie sporu prostredníctvom mediácie slobodne a dobrovoľne rozhodnú. Svoj úmysel môžu dať najavo dvoma spôsobmi: – ústne (bez uzatvorenia písomnej zmluvy), – písomne – zmluvným ustanovením (tzv. mediačnou doložkou) – naznačiť záujem o mimosúdne riešenie prípadného sporu zo zmluvy (napr. obchodnej zmluvy) je možné už pri jej uzatváraní, a to vo forme tzv. mediačnej doložky. Tá stanovuje, že v prípade sporu sa strany pokúsia o jeho riešenie cestou mediácie. Ide o záväzok strán vybrať si mediáciu prednostne pred akýmkoľvek iným postupom, napr. pred súdnym konaním. Mediačná doložka môže mať rôzne znenie a jej obsah záleží výlučné na dohode strán, ktoré si môžu dohodnúť: – miesto konania mediácie, – jazyk, ktorý bude používaný pri mediačnom procese, – konkrétneho mediátora alebo postup, podľa ktorého bude zvolený, – či sa bude mediácia týkať už existujúceho sporu alebo budúcich sporov, – formu mediácie, – povinnosť mlčanlivosti strán a mediátora o dôverných veciach, ktoré odznejú v priebehu procesu, – či bude mediačná doložka záväzná aj pre právnych nástupcov strán.

Existujú aj niektoré špecifické formy mediácie, v ktorých je jeden zo základných prvkov mediácie oslabený príp. neexistujúci, alebo naopak, je posilnený alebo je pridaný nový prvok.

a) Krízová mediácia

Mediácia zorganizovaná v čo možno najkratšom čase od vzniku akútneho konfliktu, ktorý môže mať veľké destabilizačné účinky. Týmto typom mediácie sa väčšinou riešia iba určité aspekty konfliktu, ktoré priamo súvisia s možnou alebo aktuálnou krízou.

b) Kyvadlová mediácia (tzv. shuttle mediation)

Pri tejto forme mediácie ostávajú strany sporu oddelené, neprichádzajú do fyzického kontaktu a mediátor pôsobí ako sprostredkovateľ medzi nimi – stretáva sa so stranami individuálne na súkromných stretnutiach a sprostredkováva medzi nimi informácie o posune v riešení situácie. Strany sa môžu prvýkrát stretnúť až pri podpise výslednej mediačnej dohody. Táto forma je odporúčaná pri hlbokých emocionálnych konfliktoch.

c) On-line mediácia

Na rozdiel od „klasickej“ mediácie chýba u on-line mediácie prvok osobnej komunikácie, osobného stretnutia so stranami a medzi stranami sporu. Tento prvok je nahradený on-line formou, napr. telekonferenciou, videokonferenciou, prostredníctvom chatu, výmenou emailov, atď. Pri „osobnej mediácii“ si mediátor všíma mimiku, gestikuláciu, reč tela strán. Pri on-line mediácii to možné nie je a mediátor sa musí zamerať na hlasy strán, ich tón a podfarbenie, príp. text emailu a spôsob jeho formulácie. On-line mediácia je preto náročnejšia ako jej „klasická“ forma.

(On-line mediácia je používaná napr. pri riešení spotrebiteľských konfliktov v krajinách Európske Únie. Nespokojný spotrebiteľ sa môže obrátiť priamo na Arbitrážnu komoru v Miláne prostredníctvom formulára, ktorý vyplní na ich webovej stránke. Výhodou je, že spotrebiteľ môže komunikovať v ktoromkoľvek jazyku Európskej Únie. Kompetentný pracovník Arbitrážnej komory sa následne spojí s oboma stranami a vyžiada si ich súhlas s riešením sporu prostredníctvom mediácie. Ak obe strany akceptujú mediáciu, pracovník Arbitrážnej komory pridelí podľa povahy sporu a teritoriálnych súvislosti jeho riešenie sprostredkovateľovi zmieru – mediátorovi z krajiny, z ktorej pochádza spotrebiteľ alebo v ktorej vznikol konflikt. Mediátor potom vedie mediáciu prostredníctvom dohodnutej on-line komunikácie).

d) Mediácia v zastúpení

Používa sa v prípadoch, kedy nie je možná osobná účasť jednej strany (alebo oboch strán), ktorá sa nechá zastúpiť inou osobou – zástupcom. Tento zástupca musí byť dostatočne informovaný o okolnostiach konfliktu a o názoroch, postojoch a záujmoch strany, ktorú zastupuje. V praxi sa používa v prípadoch, v ktorých je stranou sporu dieťa zastúpené napr. opatrovníkom.

e) Mediácia s dôrazom na neutralitu

Mediátor sa pred samotným mediačným procesom so stranami nezoznamuje a neostáva so žiadnou z nich osamote ani počas procesu. Vystupuje iba pasívne – robí si poznámky a spisuje body pre budúcu dohodu. Táto forma sa používa v prípadoch, kedy je pre vyriešenie konfliktu najdôležitejšia dôvera v mediátora a v jeho nestrannosť a neutralitu.

f) Mediácia s dôrazom na efektivitu

Pred začiatkom mediácie zhromaždí mediátor aj bez pomoci strán všetky potrebné informácie (aj informácie dôvernej povahy) týkajúce sa konfliktu. Tým by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nestrannosti, preto je táto forma využívaná v prípadoch, v ktorých je dôležitejšie dosiahnuť riešenie konfliktu a zároveň neexistuje nebezpečenstvo vzniku pochybností o mediátorovi.

g) Mediácia s dôrazom na schopnosť riešiť konflikty

Mediačný proces je orientovaný na schopnosti strán vyriešiť svoj vzájomný konflikt. Úlohou mediátora je vytvoriť pre tento účel stranám podmienky a naučiť ich riešiť konflikty v budúcnosti samostatne, vlastnými silami. Proces je voľnejší.

h) Mediácia s dôrazom na riešenie konfliktu

Mediačný proces je zameraný na dosiahnutie výslednej dohody. Vzťahy medzi stranami a ich schopnosť riešiť konflikty ostávajú v pozadí. Proces je jasne štruktúrovaný a vedie priamo k prijatiu dohody.

ZDROJ: https://is.muni.cz/th/134707/pravf_m/DP_MEDIACIA.pdf

Delenie je prevzaté od VAN LEYNSEELLE, P., VAN DE PUTTE, F. a DOLEŽALOVÁ, M.: Mediace jako doplněk (či alternativa) soudního procesu. Bulletin advokacie, 2002, roč. 2002, č. 8, s. 34 – 37